AKO SA ZRODIL A ŽIL KLUB ŠPORTOVÝCH REDAKTOROV
Klub športových redaktorov má bohatú históriu. Nie je vôbec jednoduché dostať sa na jej začiatok. História klubu je ešte staršia ako hovorí jej rodný list z 9. marca 1946. Už pätnásť rokov predtým, od roku 1931 existovalo Združenie športových novinárov. V prvej republike bolo trojjazyčné, pretože v Bratislave nežili iba Slováci a Česi, ale aj Maďari a Nemci, ktorí mali tiež svoje redakcie.
V roku 1943 vznikla pri Slovenskom zväze novinárov tzv. športová komisia, ktorú viedol Štefan Šolty. Mala iba 5 či 6 členov a len neveľkú pôsobnosť, lebo športových redaktorov a podujatí bolo málo. Hneď po skončení vojny nadviazali slovenskí športoví novinári prvé styky s českými kolegami. Ustanovujúca schôdza Klubu slovenských športových novinárov sa uskutočnila 6. marca 1946 v Piešťanoch. Zúčastnilo sa na nej 15 športových novinárov. V tom čase pracovalo na Slovensku približne 25 športových novinárov, ktorí pôsobili v troch bratislavských (Pravda, Čas, Práca), jednom žilinskom (Slovenská politika) a jednom košickom denníku (Slovenský východ).
Prvým predsedom KŠN sa stal Karol Weiss z Pravdy, podpredsedom Štefan Šolty z Času a tajomníkom Štefan Mašlonka zo Zpravodajskej agentúry Slovenska, pokladníkom a matrikárom Jozef Jedľovský z Času, zapisovateľom Tibor Lukáč z Pravdy. Do výboru patrili J. Grill (Slovenská politika), J. Gross (Čas) a J. Kubinský (Práca). Úlohou klubu bolo združiť novinárov na profesijnej základni, utvárať im podmienky na prácu v redakciách i na športoviskách. Začali sa vydávať klubové preukazy a nadviazali sa kontakty s novinármi susedných krajín. Po dvoch mesiacoch činnosti vyhralo mužstvo KŠN vo futbalovom zápase v Moravskej Ostrave nad moravskými kolegami 8:1, odveta sa 17. augusta 1946 skončila remízou 3:3 (zostava KŠN: L. Gross – Šolty, Mašlonka – Brat, Křepela, Psotka – Weiss, Jedľovský, J. Gross, Garažia, Karpaty).
V päťdesiatych rokoch, najmä pre politické zmeny, sa činnosť klubu pribrzdila, prvý výbor sa rozpadol a uvoľnil miesta novej generácii, aj keď Š. Šolty, K. Weiss i Z. Lukáč boli aktívni v práci do roku 1968 a Š. Mašlonka bol členom výboru až do začiatku roka 1990. Päťdesiate a šesťdesiate roky 20. storočia neboli pre rozvoj žurnalistky ani pre činnosť klubov vrátane KŠR priaznivé. Rôznymi nariadeniami sa pribrzdila ich činnosť, nariaďované jednostranné písanie a zväčšujúce sa cenzúry brzdili aj činnosť športových žurnalistov.
Klub sa dostal do područia Zväzu novinárov, bol viazaný nariadeniami a o vlastnom rozlete, nebodaj samostatnosti či finančnej nezávislosti nemohlo byť ani reči. Napriek tomu jestvoval, spomínaní starší redaktori sa stále starali o jeho činnosť, aj keď vedúce miesta prepustili mladším. Predsedami Klubu športových novinárov premenovaného neskôr na Klub športových redaktorov boli v tých časoch Jozef Kovalík, redaktor a vedúci rubriky v Pravde, ktorý neskôr prešiel do Ľudu, Karol Paniak, Emil Trangel z Čs. rozhlasu i Jozef Ertl, šéfredaktor zväzarmovského časopisu Obranca vlasti. Uvoľnenie nastalo po obrodnom roku 1968, keď prišiel na scénu šéfredaktor Štartu a neskôr Športu Ľubomír Zeman. Znalec remesla, no i výborný organizátor, ktorý mal vždy najvyššie ciele a nikdy neľutoval voľný čas.
V spolupráci s českými kolegami sa vytvoril v roku 1975 spoločný Česko-slovenský klub športových redaktorov. Riešil celoštátne záležitosti, vyhlasoval anketu o najúspešnejšieho čs. športovca, ktorá sa striedavo vyhlasovala na českom a slovenskom území, kontaktom s AIPS, akreditáciám na OH, ZOH, MS, ME a iné veľké podujatia. Predsedovia klubu sa striedali v dvojročných intervaloch, raz to bol zástupca českej strany, raz slovenskej. Zo Slovenska boli predsedami Ľubomír Zeman a Igor Mráz.
KŠR bol v Slovenskom zväze novinárov a neskôr v Slovenskom syndikáte novinárov nielen najväčší klub, ale často ho vyhodnotili ako klub s najširším záberom, s najväčším počtom podujatí a pre novinárstvo s veľmi užitočnou profesionálnou i spoločenskou prácou. V roku 1985 sa v Klube športových novinárov vytvorili sekcie jednotlivých športov – atletická, cyklistická, hádzanárska, futbalová, hokejová, lyžiarska, volejbalová, jazdecká, basketbalová, stolnotenisová, branná, športová, študijná, fotosekcia i sekcia tlačových služieb. Počet členov KŠR sa postupne zvyšoval, v roku 1970 to bolo 152 členov, z toho 32 v Košiciach, a 30 fotoreportérov. Tento stav sa do roku 1990 zvýšil na 220 plus 35 fotoreportérov a 31 dôchodcov. Aj v ďalších rokoch sa ustálil počet členov KŠR okolo 200.
KŠR úzko spolupracoval s FTVŠ a pripravil pre svojich členov postgraduálne štúdium. V rokoch 1984 a 1985 sa na ňom zúčastnilo 22 členov klubu. Konali sa aj spoločensko-športové stretnutia Herci – Novinári. Klubu priniesli najviac slávy od prvej chvíle, keď sa v roku 1969 stretli po prvý raz herci O. Jariabek, K. Skovaj a Ľ. Zeman, Š. Mašlonka, I. Mráz, aby položili základný kameň dlhoročnej tradície. Už koncom päťdesiatych rokov sa konali medziredakčné turnaje v basketbal, stolnom tenise, šachu a samozrejme futbale. Tak vznikal aj jedenástka športových novinárov, ktorá zohrala po Slovensku i zahraničí desiatky zápasov, propagovala noviny, redaktorov, telovýchovu i redakcie. Spravidla bývali pri týchto podujatiach besedy s fanúšikmi športu, často aj za účasti 500 záujemcov. Členovia výboru KŠR pomáhali s prácou v tlačových strediskách. V roku 1970 pripravili Š. Mašlonka, I. Mráz a J. Kšiňan tlačové stredisko počas MS 1970, ktoré AIPS vyhodnotila ako najlepšie v danom roku. V roku 1987 ukončil svoju činnosť v pozícii predsedu KŠR Ľ. Zeman a nahradil ho Igor Mráz, ktorý KŠR viedol aj koncom prelomového roka 1989. Spolu s celým výborom KŠR sa 7. decembra 1989 rozhodol na svoj post spolu s celým výborom rezignovať, ale na mimoriadnej schôdzi ho členovia zvolili opätovne v tajných voľbách do funkcie. Vzhľadom na odchod do dôchodku však už v marci 1990 z postu odstúpil a nahradil ho Matej Széher. O dva roky neskôr sa do čela KŠR dostal na tri desaťročia Tomáš Grosmann. V roku 2022 sa novým predsedom KŠR stal Peter Pašuth.
KŠR vedie v období medzi konferenciami výbor KŠR. V ňom pracovali v minulosti viacerí poprední slovenskí športoví novinári. Spomeňme mená P. Kršák, J. Kšiňan, I. Mráz, B. Zagar, J. Korecký, M. Zavarská, V. Čintalan, O. Trubačík, T. Donoval, M. Horváth, M. Kšiňan, F. Morvay, S. Sládek, J. Mikula, M. Széher, J. Hochel, P. Škultéty, K. Urbánková, Z. Wisterová, M. Michalič, Ľ. Souček, T. Grosmann, P. Pospíšil, M. Richter, Z. Simonides, Z. Wisterová, Ľ. Lučanič, M. Szabó, R. Riša, A. Juck, M. Šeďo, M. Tomášik, Š. Žilka či R. Uhlík. Klub športových redaktorov patrí medzi zakladajúcich členov Slovenského olympijského výboru. Od 19. decembra 1992 bol členom SOV, od roku 2018 je členom SOŠV. V pléne SOŠV má KŠR jeden hlas.
Od roku 1993 je Klub športových redaktorov aj členom Medzinárodnej asociácie športovej tlače (AIPS). V ére samostatnosti sa hlavná činnosť KŠR zamerala na spoluprácu so športovými zväzmi, vydávanie pracovných preukazov KŠR a na vyhlasovanie výsledkov tradičnej ankety Športovec roka.